Ako realizovať štúdiu R&R, keď meranie vzorky je deštrukčné (meranie pevnosti v ťahu) a nie je teda možné jej opakované meranie?

Keďže stabilná a opakovateľne merateľná vzorka je základný predpoklad pre realizáciu R&R štúdie, existujú v tomto prípade len postupy, ktoré túto vlastnosť "imitujú". Doporučeným postupom je použiť ako "jednu vzorku" deväť takých vzoriek (ak plánujeme štúdiu s 3 operátormi a 3 testami), ktoré môžeme považovať za približne rovnaké z hľadiska meranej veličiny.

Príklad: z 9 m drôtu pripravíme 9 vzoriek o dĺžke 1 m, o ktorých sa dá predpokladať, že by sa pevnosťou v ťahu nemali významne líšiť, teda vytvoria "1 vzorku" pre účely R&R. Takýmto spôsobom pripravíme 10 vzoriek -  teda v skutočnosti 10x9 kusov drôtu o dĺžke 1m. Podľa možnosti, by tých 10 vzoriek malo byť napr. z 10 rôznych várok, aby sme zaistili to, že reprezentujú proces.

  • Ak bude %R&R<10%, môžeme s istotou tvrdiť, že merací systém je spôsobilý. V hodnote R&R je okrem rozptylu meracieho systému "zabudovaný" aj rozptyl v rámci jednej vzorky (tvorenej 9 drôtmi považovanými za rovnaké). Skutočná hodnota R&R je teda ešte menšia, ako nami zistená.
  • Ak bude %R&R>10%, žiaľ nevieme rozlíšiť, či je to spôsobené rozptylom merania alebo rozptylom v rámci jednej vzorky. V takomto prípade je ťažké doporučiť ďalší, univerzálny postup, ale treba sa rozhodnúť na základe konkrétneho prípadu. Radi vám pri tom pomôžeme.

Iným spôsobom analýzy takýchto meracích prístrojov je analýza stability merania, analýza zložiek rozptylu medzi a vo vnútri výberov "opakovaných" meraní, ale vždy bude výsledok zaťažený tým, že nie je možné v týchto prípadoch jednoznačne rozlíšiť rozptyl výsledkov meraní spôsobený meracím systémom a rozptylom vzoriek, ktoré "imitujú" jednu vzorku.